Hlavna stranka

História bratislavského baptistického zboru bola plná zápasov, zmien, duchovných prehier i víťazstiev. Jeho geografická poloha v hlavnom meste Slovenska určila mnohé charakteristické črty jeho vývoja. Dlhé roky plnil zbor úlohu centrálneho zboru na Slovensku, kde bolo sídlo Rady Bratskej jednoty baptistov, redakcie časopisu Rozsievač a materského zboru okolitých misijných staníc.

Ďalším charakteristickým znakom bolo rôznorodé národnostné zloženie. Na pôde zboru vedľa seba nažívali v jednom spoločenstve väčšinou bez treníc a vzájomných nedorozumení veriaci Nemci, Maďari, Slováci, Česi, Židia a iné národnosti a vytvárali jednotu Ducha.

Poloha na hranici štátov a historické zmeny spojené s prevratnými politickými udalosťami 20. storočia spôsobili aj veľký a častý pohyb členstva v rokoch 1914-1918, 1939, 1945, ale aj 1968 a 1990-1991. Spolu s tým sa menilo aj národnostné zloženie zboru, ktorý sa z prevažne nemeckého a neskôr nemecko-maďarsko-slovenského, zmenil postupne na takmer čisto slovenský zbor. Korene viacerých súčasných členov bratislavského zboru sú v rôznych krajoch, mestách a obciach celého Slovenska, odkiaľ sa prisťahovali najmä po roku 1945.

Bratislavský baptistický zbor mal za celú dobu svojej existencie svoje čestné miesto v rodine bratislavských protestantských cirkví, najmä pre jeho živú ekumenickú spoluprácu i pre bratské vzťahy najmä s Apoštolskou cirkvou, Cirkvou Bratskou, Evanjelickou cirkvou augsburského vyznania, Evanjelickou cirkvou metodistickou, Reformovanou kreťanskou cirkvou, Kresťanskými zbormi, ale aj inými cirkvami. V súčasnosti náš zbor spolupracuje s ďalšími cirkevnými zbormi v meste v rámci platformy Kresťania v meste.

Začiatky zborového spoločenstva boli síce už v roku 1886, ale prvé krsty sa uskutočnili až v nasledujúcom roku. Prvým kazateľom sa stal priekopník baptistickej práce na Slovensku i v Čechách - August Meereis, pôvodom z Volýnska. Po jeho odchode do USA v roku 1898 sa práce ujíma Josef Bauer a za jeho viac ako 15 ročného pôsobenia dosiahol zbor veľkého duchovného rozkvetu. Zhromažďovacia miestnosť na Zelenej ulici bývala vždy preplnená. Bol misijne horlivým služobníkom a dobrým organizátorom. Do roku 1912, za 25 rokov existencie zboru, bolo pokrstených v zbore vyše 100 ľudí, ale evidovaných členov bolo len 35, okrem detí. Po vypuknutí prvej svetovej vojny v roku 1914 odišiel z Bratislavy - Prešporku a zbor počas vojnových rokov prežíval svoje kritické roky. Duchovným otcom v tých časoch bol Šimon Hirschmann. Zbor mal vtedy len 18 členov.

Po skončení vojny a vzniku ČSR prichádza do Bratislavy z Liptovského Mikuláša Karol Vaculík a začína svoju prácu s veľkým oduševnením. Zhromaždenia sa konali v škole na Karpatskej ulici. Už v prvých rokoch rozvinul širokú evanjelizačnú a sociálnu prácu. Založil charitatívny spolok „Záchrana“ a v rámci jeho činnosti pomáhal, kde bolo treba. Okrem toho organizoval rôzne náboženské i zdravotno-osvetové prednášky. Spolu s kazateľom Adamom Strapoňom, ktorý v roku 1920 prišiel z USA, založili v neďalekom Bernolákove spolok a sirotinec „RODINA“.

Už v prvých rokoch svojho pôsobenia prevzal Karol Vaculík aj redakciu celocirkevného časopisu ROZSIEVAČ a stal sa iniciátorom vydania zborového spevníka / Jasavý chválospev /. V priebehu necelého roka sa podarilo zboru pod jeho vedením zrekonštruovať zakúpený objekt na Vysokej ulici a slávnostné otvorenie novej modlitebne sa konalo 22.mája 1922. Na slávnosti okrem zástupcov našich zborov ČSR, kresťanských cirkví v meste, armády a rôznych úradov účinkoval aj svetoznámy tenorista z newyorskej opery veriaci Slovák Anton Hock, pôvodom z Hornej Štubne.

V priebehu rokov 1926-1930 prebral kazateľské miesto Dr. Josef Hovorka, absolvent pražského teologického seminára. Po jeho odchode do civilného zamestnania sa opäť vrátil na čelo zboru Karol Vaculík a slúžil verne až do odchodu do dôchodku v r. 1947 resp. až do svojej smrti v r. 1958. Možno o ňom povedať, že to bol človek vzácneho kresťanského charakteru, prirodzenej duchovnej autority v kresťanských kruhoch celej Bratislavy, príkladnej pracovitosti a všestranného obdarovania ako teológ, redaktor, dirigent, organizátor.

V r. 1948 a na začiatku polticky rušných päťdesiatych rokov prevzal kazateľskú službu v zbore i v rámci Slovenska, mladý a nadšený Michal Kešiar a slúžil verne až do svojho uväznenia. Necelý rok slúžil zboru Milan Šramo a v r. 1952 prišiel mladý absolvent pražského teologického seminára Pavel Kondač. V týchto rokoch politického útlaku a zastrašovania pomáhali verne mladému kazateľovi aj Ondrej Betko st. a Emil Kráľ.

V roku 1962 sa uskutočnila výmena kazateľov. Z Vavrišova prichádza do Bratislavy Daniel Šaling a na jeho miesto odchádza Pavel Kondač.

Po asanácii modlitebne na Vysokej ulici v r. 1976 zbor zakúpil od Ev.a.v. cirkvi kostolík na Palisádach - Kozej bráne a po jeho úprave sa tu začali bohoslužby dňa 7. augusta 1977.

Po odchode Daniela Šalinga do dôchodku v r. 1982 prichádza za kazateľa známy evanjelista Ján Kriška. Dňa 29. októbra 1986 ho však Pán po ťažkej chorobe odvolal do večnosti a znovu preberá kazateľskú službu už ako dlhoročný skúsený pracovník Pavol Kondač.

Po jeho odchode do dôchodku si zbor zvolil v roku 1991 za kazateľa br. Dr. Jozefa Kulačíka. Po revolúcii a páde totalitného režimu sa všestranne rozvinula činnosť zboru. Viacerí členovia zboru prešli pracovať na plný úväzok do kresťanských organizácií, ako TWR, Nová nádej, Detská misia a iné. Zbor sa snažil vyjsť spomedzi múrov kostola prostredníctvom organizovania detských táborov, koncertov, stanovej misie v roku 1997 v Petržalke. Jej výsledkom bolo založenie detského klubu Kaspian, ktorý funguje dodnes. Každoročne zbor aj v súčasnosti organizuje cez prázdniny dorastenecké, mládežnícke a rodinné tábory.

Nová situácia po revolúcii, priniesla aj nové duchovné prúdy, dôrazy, možnosť zakladania nových cirkevných zborov. Zbor nebol dostatočne pripravený na novú situáciu a preto proces vzniku a zakladania nových zborov na začiatku 90. rokov bol spojený aj s určitými nedorozumeniami a spormi. Tie sa však postupne upokojili a Pán požehnal a rozmnožil prácu v Bratislave a obrátil aj zlé veci na dobré. Zo zboru na Palisádach tak v priebehu rokov 1990-1992 vznikli osamostatnením pôvodných misijných staníc zbory Bernolákovo a Bratislava-Podunajské Biskupice a zbor BJB Viera. Väčšia skupina pôvodných členov zboru sa podieľala aj na založení nového kresťanského spoločenstva pod názvom Modrý kríž. Rozdelením zboru klesol počet členov o polovicu z viac ako 400 na vyše 200.

Kazateľ zboru Jozef Kulačík bol v roku 1996 zvolený aj za tajomníka Rady BJB v SR. Tieto dve funkcie vykonával paralelne až do začiatku roku 2001. Zbor si v máji 2001 zvolil za kazateľa Dr. Jána Szőllősa, ktorý bol od roku 1999 druhým kazateľom zboru. V roku 2011 si zbor za ďalšieho kazateľa zvolil Ing. Dušana Uhrina.

Pri celkovom pohľade na prácu bratislavského zboru hrali významnú úlohu nielen kazatelia, duchovne obdarení laickí pracovníci, ale aj zborové zložky: sesterský krúžok, detská besiedka dorast, mládež a hudobné a spevácke skupiny. Mimoriadne postavenie v zborovej práci má tzv. „veľký“ spevokol, ktorý od r. 1955 do roku 2011 viedol a dirigoval Vojtech Paulen. Za jeho vedenia dosiahol tento zmiešaný zbor pomerne vysokú úroveň a slúžil pravidelne nielen na zhromaždeniach, slávnostiach a celocirkevných konferenciách, ale aj na rôznych ekumenických podujatiach v Bratislave a Prahe, ale aj na kongresoch EBF vo Viedni v r. 1969 a Budapešti v r. 1993. Od decembra 2011 vedie spevokol Slávo Kráľ. Na tradíciu spevu nadväzoval mládežnícky spevokol, ktorý pod vedením S. Kráľa nacvičil niekoľko úspešných muzikálov (napr. Brána, Stratený syn, Strom, Zasľúbená zem).

Súčasným snažením celého zborového spoločenstva je zvestovať evanjelium Ježiša Krista slovom a praktickým životom, najmä obyvateľom Bratislavy, ako aj šíriť v každom prostredí pokoj, zmierenie a rozdávať ľuďom praktické skutky lásky.

 

KAZATELIA ZBORU

1888 - 1898 (1902?) August Meereis

1902 (?) Behál

1901 - 1914 Johann Bauer

1915 - 1920 Šimon Hirschmann

1920 - 1926 Karol Vaculík

1926 - 1930 Jozef Hovorka

1930 - 1949 Karol Vaculík

1949 - 1952 Michal Kešjar

1951 - 1952 Milan Šramo

1953 - 1962 Pavel Kondač

1962 - 1981 Daniel Šaling

1982 - 1986 Ján Kriška

1986 - 1991 Pavel Kondač

1991 - 2001 Jozef Kulačík

2001 - 2016 Ján Szőllős

2011 - 2017 Dušan Uhrin