Službu srdcom predchádza pokora

Ježišove vedomie svojho postavenia, vedomie o tom, kde patrí, odkiaľ pochádza a kam sa vracia. Vedomie toho, že je tým, skrze ktorého povstalo všetko, a skrze ktorého všetko existuje. Ježiš je BOH a jeho identitu mu nikto nevezme. Ježiš kooná svoju službu s týmto vedomím. „Ježiš vo vedomí toho, že Otec mu dal všetko do rúk a že od Boha vyšiel a k Bohu odchádza...,“ (Ján 13:3) 

Aj my máme o sebe nejaké vedomie, kedy si uvedomujeme svoju hodnotu, svoju veľkosť, svoje schopnosti, zručnosti, jednoducho že sme niekto. 

Čo je nám prirodzené keď si uvedomujeme svoju hodnotu?  Vyžadujeme od iných patričnú úctu a správanie sa voči nám, “ktorého sme hodní”…

Do určitej miery naše vnímanie seba samých pripomína príbeh Námana sýrskeho. 

Čo robí Náman keď si je vedomí svojej hodnoty a svojho postavenia? 

„A Náman, veliteľ vojska sýrskeho kráľa, bol veľký muž pred svojím pánom a veľmi vážený, lebo skrze neho dal Hospodin záchranu Sýrii, a bol to udatný muž, ale bol malomocný.“ (2.Kráľov 5:1)

Náman, po tom ako dostane malomocenstvo a vyčerpal svoje možnosti na uzdravenie, na popud izraelskej zajatkyne hľadá uzdravenie v Izraeli. Kráľ ho posiela za prorokom Elizeom, no keď prichádza k Elizeovi, hovorí k Námanovi len sluha vyslaný Elizeom, s inštrukciou, že sa má ísť umyť sedem krát v Jordáne a že bude uzdravený. Jordán bola špinavá rieka. No Náman na popud sluhu sa premohol a poslúchol. Pokoril sa a bol uzdravený. Chce sa odvďačiť. No nakoniec Elizeus od Námana neprijíma ani peniaze, ani dary lebo to neurobil on, ale Boh.

Aká pokorujúca lekcia pre Námana. Lekcia o tom, že to čo dostal, nebolo pre to, kým je, ani pre to, čo má, dokonca ani pre to, že by si to zaplatil ako službu. Ale to, čo dostal, dostal ako MILOSŤ UZDRAVENIA.

Ako vplýva Ježišove uvedomenie si jeho hodnoty na Jeho službu? Nevedie ho to do pýchy ale práve naopak: Ježišova veľkosť sa tu ukazuje v sile pokoriť sa. Text v Jánovi pokračuje:

 „vstal od večere, odložil si vrchný odev, vzal si zásteru a opásal sa. Potom nalial do umývadla vodu a začal umývať učeníkom nohy a utierať ich zásterou, ktorou bol opásaný.“ (Ján 13:4-5)

Ježiš vedomí si svojej hodnosti, vstupuje do služby, nie hodnej jeho postavenia, ale naopak vstupuje do služby ktorá bola určená sluhom ako jedna z podradných úloh. Preto jeho službu predchádza pokora, ktorá vychádza z lásky. 

„...pretože Ježiš vedel, že prišla jeho hodina, aby odišiel z tohto sveta k Otcovi, a preto, že miloval svojich, ktorí boli na svete, preukázal im dokonalú lásku.“ (Ján 13:1)

Aj my, takí akí sme, so všetkým čo sme dosiahli a čo máme, sme boli ako Náman odkázaní na milosť ktorú sme si ničím nezaslúžili. Preto aj my preukazujme lásku nie len hodnú nášho postavenia, ale nechajme pokorou, aby predišla našu hodnotu.

V porovnaní s Ježišom naša hodnota, či postavenie je zanedbateľné, o to viac buďme ochotní sa pokoriť, aby sme si s láskou slúžili navzájom.

„Podľa toho všetci spoznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku jeden k druhému.“ (Jn 13:35)